Únos sa odohral v atmosfére sporov medzi premiérom Vladimírom Mečiarom a
prezidentom Michalom Kováčom, pričom kauza poznamenala slovenskú
politickú scénu na ďalšie desaťročia.
Vyšetreniu únosu bránili dlhé roky amnestie, ktoré na skutok vydal v
roku 1998 premiér Mečiar ako zastupujúci prezident. Mečiarove amnestie
sa poslancom Národnej rady (NR) SR podarilo prelomiť 5. apríla 2017.
Dve autá 31. augusta 1995 zablokovali auto Michala Kováča ml. neďaleko
Svätého Jura. Z áut vystúpila skupina mužov, ktorá vyzvala prezidentovho
syna, aby si presadol do ich auta. Ten to odmietol, tak mu nasadili
putá a po ďalších násilných činoch voči jeho osobe ho previezli do
Rakúska. Nechali ho pred policajnou stanicou v Hainburgu v zamknutom
kufri Mercedesu.
Hainburskú políciu následne anonymný telefonát upozornil, že pred ich
budovou je zaparkované auto so slovenskou poznávacou značkou, v ktorom
je hľadaný Michal Kováč ml. Na základe medzinárodného zatykača, ktorý na
Kováča ml. vydal v novembri 1994 Interpol v súvislosti s kauzou
Technopol, ho rakúska polícia po pobyte v nemocnici zatkla a previezla
do Viedne.
Žiadosť prezidenta Michala Kováča, aby vláda požiadala o vydanie jeho
syna z Rakúska, ostala bez pozitívnej odozvy. Mečiar ako premiér sa
vyjadril, že Slovensko nevie predložiť relevantné dôkazy o únose a teda
niet právneho dôvodu na požiadanie o vydanie Michala Kováča ml.
Vyšetrovateľ prípadu Jaroslav Šimunič požiadal v súvislosti s únosom
vtedajšieho šéfa SIS Ivana Lexu, aby niektorých príslušníkov SIS zbavil
mlčanlivosti. Ten to odmietol a vzápätí Šimuniča ministerstvo vnútra
odvolalo z vyšetrovania prípadu.
Pred novým vyšetrovateľom Petrom Vačokom v septembri 1995 vypovedal
Oskar Fegyveres, že sa ako príslušník SIS podieľal na únose Kováča ml.
Aj napriek dôkazom, ktoré SIS spájali s únosom, bol aj Vačok z
vyšetrovania prípadu odvolaný.
Fegyveres sa z obavy o život ukrýval v zahraničí. Spojku v komunikácii
so Slovenskom mu robil Róbert Remiáš. Ten 29. apríla 1996 zahynul potom,
ako pod jeho autom vybuchol nástražný systém.
V decembri 1995 obvinil prokurátor mestskej prokuratúry v Bratislave
Michala Kováča ml. z napomáhania trestnému činu podvodu v súvislosti s
prípadom Technopol. Na Slovensko sa prezidentov syn vrátil vo februári
1996. Vyšetrovanie jeho únosu, ktorý Mečiar označil za "samoúnos", sa
pre nedostatok dôkazov pozastavilo.
Pri ceste Kováča ml. do Nemecka, kde chcel vypovedať v kauze Technopol,
mu na hraničnom priechode do Rakúska odobrali cestovný pas. Prezident
Michal Kováč napokon udelil v decembri 1997 svojmu synovi milosť.
V roku 1998 sa skončilo riadne funkčné obdobie prezidenta Michala
Kováča. Národnej rade SR sa nepodarilo zvoliť novú hlavu štátu a
prezidentské právomoci po 3. marci 1998 prešli na predsedu vlády
Mečiara. Ten využijúc svoje ústavné právo rozhodol o zastavení, resp.
nezačatí trestného stíhania trestných činov, ktoré mali byť spáchané v
súvislosti so zavlečením Michala Kováča ml. Dňa 7. júla 1998 vyhlásil
Mečiar ešte jednu amnestiu na rovnaké skutky.
O zmenu týchto rozhodnutí sa usilovali poslanci Národnej rady SR, aj
premiér Mikuláš Dzurinda, návrhy na zrušenie amnestií však pri hlasovaní
v parlamente nenašli dostatočnú podporu. Aj ústavný súd 4. februára
1999 rozhodol, že žiadnu amnestiu nemožno ani zrušiť, ani zmeniť.
Kauza Technopol sa pre Kováča ml. skončila 2. februára 2000 potom, ako
Krajinský súd v Mníchove pod vedením predsedajúceho sudcu Hansa Schmida s
konečnou platnosťou zastavil šesť rokov trvajúce konanie voči jeho
osobe.
Prelomiť Mečiarove amnestie sa poslancom NR SR podarilo až 5. apríla
2017, keď ich svojím uznesením zrušili aj spolu s milosťou bývalého
prezidenta Michala Kováča, ktorú udelil svojmu synovi. Za prijatie
uznesenia hlasovalo 129 zo 144 prítomných poslancov. Poslanci sa tiež
uzniesli, že skutky, ktoré boli amnestované, nebudú premlčané. Súlad
schváleného uznesenia s ústavou potvrdil Ústavný súd SR 31. mája 2017.
Udalosťami zavlečenia Michala Kováča ml. do Rakúska sa inšpirovali aj
tvorcovia slovenského filmu Únos (2017), ktorý režírovala Mariana Čengel
Solčanská.